Buďme solidárni!

Autor: Anežka Richtariková | 1.4.2020 o 14:57 | Karma článku: 5,57 | Prečítané:  421x

Dnes na tlačovke I. Matovič a jeho vláda informovali o založení Fondu vzájomnej pomoci a vyzvali k solidárnosti. Sám sa rozhodol svoj plat počas karantény venovať tomuto fondu. Obdivuhodné gesto! „Chceme ísť príkladom,“ zdôvodňuje

Ocitli sme sa v situácii, ktorá je skúškou solidárnosti a ľudskosti. Svet sa na okamih akoby zastavil a my máme možnosť  zamyslieť sa a prehodnotiť svoje priority. Veľmi povzbudivé je pozorovať, ako sa dokážu ľudia obetovať – nielen politici, novinári, lekári, predavači, ... Je to výzva pre každého jednotlivca, aby si uvedomil, že sme na jednej lodi, a len od nás záleží, či to bude Titanik, kde sa do poslednej chvíle „bavili“, alebo preberieme zodpovednosť za bezpečnosť svojej plavby, aby sme s čo najmenšími stratami mohli na konci vystúpiť suchou nohou na vytúžené pobrežie.

Každý deň pracujem od rána do večera, snažím sa byť podporou pre svojich žiakov. Chýbajú mi. Viem, že akokoľvek sa budem snažiť, to najpodstatnejšie, čo škola žiakom mohla sprostredkovať, bolo spoločenstvo, možnosť komunikácie, vytvárania vzťahov, zdieľania sa. Nijaké online prednášky to celkom nenahradia, aj keď do toho dáte celé srdce a myseľ. Nijakými úlohami, akokoľvek tvorivými, nemôžete donútiť študenta pracovať na sebe, pokiaľ nie je sám motivovaný. Je to náročné, prehodnotiť kritéria hodnotenia, metódy, ktorými chceme dosiahnuť cieľ – nadobudnutie zručností pre život. Mali by sme pochopiť, že žiaci sú našimi partnermi na ceste, často práve oni nás môžu inšpirovať.

Každý deň čítam slohové práce svojich žiakov o tom, ako prežívajú tieto dni. Niektoré sú pre mňa obrovským povzbudením. Nielen v tom, ako si dokážu priznať strach o najbližších, ako musia prekonávať frustráciu z nedostatku spoločenských kontaktov či izolácie, obavy z budúcnosti, ale na druhej strane ma fascinuje ich schopnosť prispôsobiť sa, prekonať sa alebo  obetovať. Verím, že aj táto náročná situácia a premýšľanie o nej  pomôže mojim žiakom byť lepšími. O to by malo škole ísť predovšetkým, preto vnímam ako spätnú väzbu týchto dní, že je nevyhnutné prehodnotiť prehustené obsahové štandardy a sústrediť pozornosť na školskú reformu, ktorá bude zameraná na učenie pre život.

Ocitli sme sa v situácii, ktorá nás vrátila do rodiny -  kolísky našich vzťahov. Možno, aby sme sa znovunarodili lepší, charakternejší, ľudskejší. Možno, aby sme skúsili napraviť, čo sa pokazilo a pochopili to, alebo poučili sa z toho.

Nám sa vrátili traja študenti IT z Brna, a tak všetci piati členovia rodiny pracujeme za svojimi počítačmi. O to viac si užívame spoločné chvíle, keď počítače vypneme. To najdôležitešie je vedieť svoj počítač vypnúť a zdieľať svoju realitu v kruhu najbližších. Iba tak možno načerpať silu do ďalšej práce.

Viem, že každý sme individuálna jedinečná bytosť, ale zároveň sa dokážeme pre veľkú vec spojiť. Potrebné sú všetky naše talenty. Existujú veci, ktoré nemožno merať iba peniazmi, hoci práve tie môžu dnes chýbať. Prispejme, ako môžeme! Hoci to bude neviditeľná duchovná sila.

Nech každý robí to, čo vie naplno a s celým srdcom. Kto sa vie modliť, nech sa modlí, kto vie piecť pečivo, nech pečie, kto vie stavať, nech stavia, kto vie tvoriť, nech tvorí...Viem, že  to niekedy v tejto situácii môže vyzerať takmer ako nemožné, ako boj s veternými mlynmi - aj ja ako učiteľ musím zápasiť  o pozornosť mojich žiakov a konkurovať počítačovým hám, seriálom či facebooku.

Verím, že spolu to dokážeme!

Na povzbudenie posielam úžasné myšlienky z listu Marquéza:

Pokiaľ by Boh na chvíľu zabudol, že som len bábkou a daroval mi ešte odrobinku života, využil by som ten čas najlepšie, ako len dokážem. Pravdepodobne by som nepovedal všetko, nad čím premýšľam, ale určite by som si premyslel všetko, čo poviem. Hodnotil by som veci nie podľa ceny, ale podľa významu. Spal by som málo a sníval viac, pretože viem, že každú minútu so zatvorenými očami strácame šesťdesiat sekúnd svetla.

Šiel by som, keď sa iní zastavujú, budil by som sa, keď iní spia. Keby mi Boh ešte daroval odrobinku života, jednoducho by som sa obliekol a kráčal k slnku, a objavoval by som nielen svoje telo, ale aj svoju dušu. Presviedčal by som ľudí, ako veľmi sa mýlia, ak si myslia, že je nevhodné zamilovať sa, keď je človek starý. Nevedia totiž, že starnú práve preto, lebo utekajú pred láskou.

Dieťaťu by som pripravil krídla, ale dal by som mu ich, až keď sa naučí lietať.

Ľuďom vo vyššom veku by som pripomenul, že smrť neprichádza so starobou, ale so zabudnutím či opustenosťou. Toľko vecí som sa od Vás naučil, ľudia. Naučil som sa, že všetci chcú žiť na vrcholku hory, ale zabúdajú, že naozajstné šťastie sa skrýva v spôsobe, akým naň vystupujeme. Naučil som sa, že keď novorodenec po prvý raz chytí svojou dlaňou palec svojho otca, drží ho už navždy. Naučil som sa, že človek môže pozerať na druhého z hora iba vtedy, keď mu chce pomôcť, aby sa zdvihol...

Hovor  vždy, čo cítiš, a rob, čo si myslíš. Keby som vedel, že Ťa dnes posledný raz uvidím spať, silne by som Ťa objal a modlil by som sa k Pánovi, aby mi dovolil byť Tvojím anjelom strážnym. Keby som vedel, že toto sú posledné minúty, v ktorých Ťa vidím, povedal by som: "Milujem Ťa". A nepredpokladal by som hlúpo, že o tom predsa vieš. Vždy je nejaké ráno a život nám vždy dáva možnosť urobiť dobrý skutok, ale pokiaľ sa mýlim a dnešok je všetkým, čo mi ostáva, chcel by som Ti povedať, ako veľmi Ťa milujem, a že na Teba nikdy nezabudnem.

Ráno nie je zaručené nikomu, ani mladému, ani starému. Možno, že dnes sa posledný raz pozeráš na tých, ktorých miluješ. Preto sa nezdržuj a urob dnes to, čo môžeš, pretože ak sa ukáže, že sa nedočkáš rána, budeš ľutovať deň, v ktorom si nemal čas na jeden úsmev, na jeden bozk, budeš ľutovať, že si bol príliš zaujatý na to, aby si im splnil posledné želanie.

Buď vždy nablízku tým, ktorých miluješ, buď na nich dobrý a nájdi si čas, aby si im povedal: "Je mi ťažko...", "prepáč...", "prosím...", "ďakujem...", a všetky tie láskavé slová, ktoré poznáš. Nikto si Ťa nebude pamätať za Tvoje utajené myšlienky, preto pros Pána o silu a múdrosť, aby si ich mohol vypovedať. Dokáž svojim priateľom a blízkym, ako veľmi ich potrebuješ.

Tieto slová adresuj, komu len chceš. Pokiaľ to neurobíš dnes, ráno bude také, ako bolo to včerajšie.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Brazília hlási rekordný nárast nakazených

Na Slovensku potvrdili celkovo 1520 prípadov nákazy.


Už ste čítali?