príliš „emotívne“, ale ľudia si zaslúžia konečne priamosť – nie „oficiálne“ názory štátnych úradníkov, ale to, ČO SI NAOZAJ MYSLIA.
Pamätám si Vás ako vtipného jasnozrivého analytika. Tie časy sú však už dávno preč. Neopustil Vás len humor, ale aj nadhľad a ÚPRIMNOSŤ.
Nemusíte vynášať súdy, ale odsúdiť skutky, ktoré „sa stali“. Nie je to o nenávisti, ale o zodpovednosti.
Mali by ste sa inšpirovať súčasným prezidentom p. Kiskom, ktorého nám susedia závidia. Politik by mal predsa vedieť pomenovať veci pravým menom, nie vyhovárať sa, podobne ako p. Danko, že musí ustupovať koaličným partnerom. Uznajte, že Vaši voliči očakávajú splnenie Vašich sľubov. Populistické je práve sľubovať niečo, čo nemôžete splniť.
Neviem, kto ste teraz, čo chcete dosiahnuť, aké máte ambície, ani čo si vlastne myslíte, a nie sú to emócie, ale Vaše rozhodnutia a skutky, ktoré ma o tom presvedčili.
Možno, keď si prečítate knihu: Ako chutí moc od L. Mňačka, pochopíte, koho sa politik najviac bál – Galoviča, človeka, ktorý nerobí chyby, lebo nemá emócie. Prosím, nepremeňte sa na takéhoto Galoviča.
Prezident, politik, novinár, učiteľ či verejný činiteľ – o čosi viac ako bežný človek - musí rátať s tým, že nesie svoju kožu na trh, a preto sa vystavuje bolesti a kritike. Nie je to ľahké, ale nemožno sa pred tým skryť do ulity „opatrného vyčkávania“, čo sa vyšetrí. Pretože možno to potrvá dlho, a možno sa nevyšetrí nič... a ktosi nás bude presviedčať, že „skutok sa nestal“.
Necítim k Vám nenávisť, ani k žiadnemu politikovi, iba mi záleží na spravodlivosti a lepšom Slovensku, a verím, že aj tieto moje emócie Vám poslúžia k sebareflexii.
Myslím si totiž, že politik, ktorý jasne nevyjadrí svoj postoj (zvlášť ak ide o také vážne kauzy) sa mení na politickú mŕtvolu, ktorej nebude nikto veriť.
