Som vďačná svojim rodičom, že ma od malička viedli k čestnosti a rozumnosti, ktorá sa stále viac z dnešného sveta vytráca. Som vďačná všetkým rodičom, ktorí vedú svoje deti k čestnosti a rozumnosti, ktorej je dnes ako šafranu... A som vďačná svojim kolegom - učiteľom, ktorí napriek všetkému (alarmujúcemu stavu školstva) nerezignovali, ale neustále trpezlivo a pokorne vedú svojich študentov k čestnosti a rozumnosti.
Veď čo iné môže človek v nastávajúcich voľbách využiť - ako zdravý rozum?
Denne stretávam dve veľké skupiny voličov s absenciou rozumu: tých, ktorí tvrdia, že je to jedno, koho budú voliť, aj tak všetci kradnú a chcú sa nabaliť; a tých, ktorí tvrdia, že všetko je v poriadku, netreba žiadne zmeny.
A potom ešte zažívam záblesky ľudskej spoluúčasti zaangažovaných rozumných, ktorí rebelsky dvíhajú svoj hlas proti korupcii. Nepopieram, že je mi ich hnev sympatický. Nezabudli totiž na všetky tie kauzy, ani na arogantné Paškove vyhlásenia typu: Vyhraj voľby, môžeš všetko! Dnes je totiž viac - ako kedykoľvek doteraz - zjavné, že to nesmieme dovoliť!
Často som premýšľala o našej slovenskej mentalite. Ako je možné, že toľko ľudí dokáže zabudnúť alebo tolerovať zlodejstvá. A tak sa nemôžem ubrániť pocitu, že je to pozostatok komunistickej demagógie, ktorá neustále opakovala klišé o spoločnom vlastníctve.
Neprekvapuje ma, že po revolúcii a otvorení hraníc sa Slováci neslávne preslávili krádežami vo Viedni; mysliac si, že tovar pred obchodom je spoločné vlastníctvo.
Inú - komunistickú predstavu o spoločnom vlastníctve majú dnes niektorí obyvatelia sídlisk, ktorí v zmysle - čo je spoločné, o to nech sa starajú ostatní, sypú odpadky z okna či balkóna rovno pred bytovku.
Mnohí sa len pousmiali nad známym medializovaným prípadom občana, ktorý poňal spoločné vlastníctvo tak, že za bieleho dňa zaparkoval auto pred hypermarketom, vytiahol z kufra potrebné náradie a pred očami okoloidúcich si vykopal niekoľko sadeníc stromčekov, aby si ich presadil do vlastnej záhrady. Nevidel na tom nič zlé, veď to bolo "spoločné vlastníctvo".
Dodnes mnohí Slováci, nielen rómskej mentality, s obľubou využívajú štedrý sociálny systém Slovenska, ale predovšetkým vyspelých krajín EÚ, kde ochotne migrujú. Nečudo, sú zvyknutí z čias socializmu... No iba to, čo sme ťažko a namáhavo dosiahli, si môžeme ceniť. Aj vyspelé krajiny EÚ sa dopracovali k vyššej životnej úrovni námahou a drinou.
Súkromné vlastníctvo nie je - ako nám komunisti vtĺkali do hláv - najväčšie zlo. Najväčšie zlo je ignorancia, nezodpovednosť, bezcharakternosť, zlodejstvo, arogancia moci...
Napriek všetkému verím v dobro a zdravý rozum.
Ľudia v politike nie sú iní ako tí okolo nás. V stredoveku platilo, že zlodejovi bola verejne odseknutá ruka. Dnešné zákony sa sofistikovane obchádzajú, kauzy ututlávajú a gorily ovládajú spoločnosť. Je načase spojiť sa a povedať jasne - dosť! Aj dnes sú medzi nami rytieri, ktorí dokázali, že je to možné - Biele vrany.
Ako voliť rozumne?
Všetky strany pred voľbami sľubujú, no máločo splnia. Možno konečne nastal čas nastoliť spoločnú radikálnu zmenu, ktorá sa jasne postaví proti korupcii. Iba čestní ľudia totiž sú zárukou zodpovedného a efektívneho hospodárenia, a teda nielen rastu životnej úrovne, ale aj vybudovania lepšieho miesta pre naše deti.
