Môžem povedať, že som už v školstve zažila kadečo a verím, že prežijem aj to, čo ešte príde. Ba dovolím si tvrdiť, že ma už nič neprekvapí. Ani nová „reforma“ nového ministra školstva – p. Čaploviča.
Hoci na absurdosti sme v školstve už zvyknutí, názory p.Čaploviča http://www.sme.sk/c/6321548/caplovic-na-gymnazia-pojdu-len-ziaci-s-priemerom-znamok-do-15.html
vzbudzujú nie úsmev, ale poriadnu dávku smiechu. (samozrejme cez slzy).
Každý predsa dobre vie, že ten istý jednotkár v jednej škole by mohol byť slabým trojkárom v inej škole, pretože úroveň jednotlivých škôl (aj hodnota známok) je rozdielna! Preto gymnázia robili prijímacie skúšky, aby sa dosiahla objektivita. To isté platí o monitore; dobre vieme, že sú študenti, ktorí sa dokážu k lepším známkam dopracovať podvodom. Niektorí aj počas celého štúdia. Alebo sú takí, ktorí síce nemajú schopnosti, aby študovali na gymnáziu, ale usilovne „prebifľujú“ celú základku. Alebo sú študenti, o ktorých som písala svoju I. kvalifikačnú prácu – a to tí, ktorí sú síce nadpriemerne inteligentní, ale v škole neprospievajú kvôli iným – osobnostným alebo emocionálnym problémom...
P. Čaplovič má jednoduché riešenie – jednoducho všetkých nahádzať do jediného vreca s absurdným kritrériom – priemer do 1,5! Nepripomína vám to tak trochu zašlé jednofarebné socialistické časy?
Zvlášť, keď sa toľko hovorí o slobode pre školy! Veď je pochopiteľné nechať, nech si každá škola na základe vlastných skúseností a kritérií vyberie svojich študentov. Ona sama predsa nesie zodpovednosť za svoju úroveň a kvalitu.
Ešte mám v živej pamäti, ako nás – dievčatá na gymnáziu presviedčali, aby sme išli na techniku. Vraj v tom je naša lepšia – socialistická budúcnosť. Chcela som študovať filozofiu, no náš učiteľ tvrdil, že dejiny myslenia končia Marxom a Engelsom, márne som mu rebelsky spomínala Kierkegaarda alebo Heideggera. A tak som sa rozhodla pre literatúru, aby ma ideológia nezasiahla. Som rada, že som tomu tlaku vtedy odolala. Spolužiačka toľko šťasia nemala; napriek čistým jednotkám po dvoch rokoch z techniky utiekla. No koľko zbabraných životov má na svedomí takáto propaganda? Prečo vnucovať niekomu, čo má študovať?...
Nespochybňujem, že školstvo má rešpektovať aj potreby trhu práce. No na to je potrebné urobiť serióznu analýzu. Napríklad ja si nemyslím, že techniky lepšie pripravujú na technické vysoké školy. Sama som totiž porovnávala výsledky maturitného testovania z matematiky a použila to ako argument pre svojich synov mimoriadne nadaných na programovanie. Výsledky gymnázií v našom regióne boli podstatne lepšie ako výsledky SPŠ-elektrotechnickej. Resp. stačí si pozrieť výsledkové listiny olympiád a zistíte, že gymnazisti sú úspešnejší vo všetkom, a v cudzích jazykoch ani nehovoriac.
Za najväčšiu absurdnosť p. Čaploviča považujem jeho plán – vytvoriť „moderné firemné školstvo“.
Azda si myslí, že tým vyrieši problém financovania?
On je síce „historikom“, no iným stať sa „historikmi“ už nedovolí, pretože firmy z toho nebudú mať zisk. A samozrejme ani on.
Zdá sa, že p. Čaplovič buď podceňuje inteligenciu mladých ľudí, keď predpokladá, že si donekonečna budú voliť neperspektívne štúdijne odbory, alebo si myslí, že on jediný ma moc rozhodovať, ako sa majú rozhodnúť.
Miesto toho, aby si vysúkal rukávy a zapracoval na skvalitnení vysokých škôl, ktoré by produkovali tvorivých a iniciatívnych absolventov, schopných konkurovať zahraničiu, zlikviduje gymnázia a podnieti ďalší masívny odliv inteligencie z krajiny.
Je však načase pochopiť, že ak sa nebudú akútne problémy v školstve včas a radikálne riešiť, naozaj nastane kolaps. No ten môže mať omnoho závratnejšie následky pre spoločnosť ako kolaps v zdravotníctve. Učitelia už totiž strácajú trpezlivosť. A skúste si len tak mimochodom predstaviť, ako to bude vyzerať, keď sa raz vešetci rozhodnú to zabaliť. Každé dieťa má totiž nejakého zamestnaného rodiča a ten zamestnávateľa....
...a sme zase pri peniazoch....