Z extrému do extrému - by sa dali označiť radikálne zmeny vo vyučovaní slov. jazyka a literatúry na stredných školách. Vraj ide o reformu... Nuž ale aké opodstatnenie má zmena dotácie SJL z pôvodných 2 hodín literatúry a 1 hodiny slov. jazyka týždenne na 1 hodinu literatúry a 2 hodín slov. jazyka, keď výsledky našich študentov v testovaní čítania s porozumením sú podpriemerné? Som presvečená, že tento „radikalizmus" si nedokáže dnes vysvetliť väčšina učiteľov, z ktorých mnohí - ako inak - poslušní a zodpovední, sa s neskrývaným údivom snažia naplniť odporúčania jazykovedne orientovaných tvorcov reformy a zároveň si tajne ukradnúť pár hodín z jazyka, aby literatúru aspoň nejako naoko zaplátali. Osah učiva literatúry totiž nie je možné s 1-hodinovou dotáciou týždenne stihnúť ani s tridsiatimi geniálnymi literárnovedne založenými študentami.

Za jednoznačne najpálčivejší problém vo vyučovaní literatúry považujem akútny nedostatok vhodných, vekovo-primeraných a čitatľsky príťažlivých textov! Práca učiteľa literatúry sa totiž v reformovaných ročníkoch premenila na otrockú činnosť vyhľadávača, kopírovača a analyzátora vhodných textových ukážok.

Možno si teraz ktosi povie, že existujú predsa učebnice - hoci len pre 1. a 2. ročník a nie každej škole sa ušlo. No práve učebnice, ktoré učitelia tak veľmi očakávali, považujem za druhý najakútnejší problém.

Silne národno-sociálny ideologický podtón, zdôrazňovanie jánošíkovskej tradície, heroizmu, frázovitosť, pátos... či nevhodnosť textových ukážok (Hollý, Kollár, Hviezdoslav...) môžu študentov od čítania literatúry celkom odradiť. Netvrdím, že v učebniciach nie sú aj zaujímavé otázky, podnecujúce kritické myslenie; no niektoré štylizácie literárnovedného charakteru sú už aj na učiteľa veľa, uznajte sami: „Invenčné metafory sú založené na nepriamom, expresívnom vyjadrení. Skladajú sa z arbitrárnych znakov, ktoré neaktualizujú (vlastný) lexikálny význam, ale nadobúdajú okazionálny (príležitostný) význam... navodený kontextom." (Literatúra pre 2. ročník gymnázií a stredných odborných škôl, str. 96) Alebo - úloha č. 73 na str. 40 v učebnici Literatúra pre 1. ročník gymnázií a stredných odborných škôl:Teraz sa pokúste konfrontovať svoj postup pri interpretácii a hodnotení postavy Ondreja Trávu s nasledujúcim citátom zo štúdie významnej literárnej odborníčky Nory Krausovej (Typológia romnových postáv, 1986): „Obe zložky literárnych postáv (rovnako vnútorná, „označovaná", ako aj vonkajšia, „označujúca"), ktoré sú postavami fiktívnymi, sú spredmetnené slovami, existujú v slovách a že teda ich predmetnosť je odlišná od živých sociologických modelov. Charaterizovanie postáv parafrázovaním autora alebo kratším či dlhším komentárom autorskej charakteristiky nemožno pokladať za literárnovedný rozbor postavy."

Tragické je, že napriek tomu, aké učebnice sú, učitelia sa tešia, že vôbec nejaké majú. Úprimne ľutujem seba a všetkých učiteľov 3. ročníka, v ktorom sa dá iba improvizovať, pretože okrem štandardov (aj to dosť všeobecných) nemáme nič. Len vlastnú tvorivosť a tí starší, s praxou a skúsenosťami, snáď aj trochu schopnosť predvídať. Poskladať z toho systém, na to treba viac ako trpezlivosť, treba na to hlavne odvahu. Zvlášť, keď máte už akúsi spätnú väzbu a viete zhruba, aké sú vedomosti reformovaných študentov.

A teraz preč so subjektivizmom. Mnohí učitelia majú pocit, že ich študenti nie sú pripravení tak, ako očakávali. V literatúre totiž od začatku chýba logický systém, to, čo by suplovalo vyhodenú chronológiu. Fakty z dejín literatúry nahradili fakty z lit. vedy a teórie - teda pojmy vystriedali iné pojmy, ktoré by mali údajne pomôcť lepšie uchopiť text. No podľa mňa je to ilúzia. Veď napr. pojem nespoľahlivý rozprávač (klenot reformy) nie je o nič menej dôležitý ako pojem titanický či idealizovaný hrdina v romantizme, alebo typizovaná postava v realizme.

Netvrdím, že je správne vrátiť sa k vyučovaniu literatúry iba ako dejín literatúry, a už vôbec nie k memorovaniu vedomostí (mimochodom to hrozí aj v reforme, ak sa sústredime na memorovanie literárnovedných pojmov); ale zároveň si myslím, že je nesprávne celkom vypustiť lit.históriu a jej terminológiu. Je potrebné podľa mňa zvoliť kompromis, napr. výmenou jednotlivých celkov, ako to umožňujú štandardy. Ak napr. zvolíte v 1. ročníku poradie celkov: I. Epická poézia - sylabický veršový systém; II. Lyrická poézia - sylabotonický verš. systém..., môžete zdôvodniť historický vývoj lit. formy od romantizmu k realizmu.

Na podobné experimenty je však potrebný čas. Veľa času. Na ktorý sa malo myslieť ešte pred reformou.

Školský rok sa prehúpol do druhej polovice; ani sa nenazdáme a sú tu prázdniny. Ľudia si povedia, ako obyčajne, tým učiteľom je sveta žiť. Málokto ale tuší, čo učiteľov naozaj čaká.

Ešte mám v živej pamäti svoje prázdniny spred niekoľkých rokov, kedy som od rána do večera sedela nad prípravou 30-tich maturitných zadaní pre A a B úroveň. Keď si pomyslím, že už čoskoro to môžem robiť odznova, je to na zaplakanie. A nezaplatenie. Aj keď nehrozí, že by to niekto zaplatil. A to ani netuším, či o rok sa to nebude všetko meniť opäť... Veď na Slovensku je to tak...

Alebo ma to konečne nakopne k rozhodnutiu zmeniť profesiu? Ktovie...hmm.