"Bože, duša, čo si mi dalje dymz večného ohňa spomienokna lásku.Narodíme sa a začneme ich páliťaž kým dym neumrie ako dym." (J. Amichai) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Vnútorne sa stotožňujem s tvrdením, že človek v sebe nosí väčšiu bytosť, než je sám. Ťažko sa píše o posvätnom vo „svete bez Boha“, ako dnešok pomenoval T. Halík. Verím, že existujú hodnoty, pre ktoré dokáže človek obetovať svoj
„Demokracie rozkvétá, byť s kosmetickou vadou, Ti, kteří kradli po léta, dnes dvojnásobne kradou, Ti, kdo nás léta týrali, nás vyhazuji z práce, a z těch, kdo pravdu zpívali, dnes nadělali zrádce.“ Ktovie, akú pieseň by dnes
„Keď vymrú včely, ľudstvu nezostáva viac, než štyri roky života,“ povedal Albert Einstein. Poľská vláda schválila používanie zakázaných pesticídov, napriek protestom včelárov, Greenpace i odmietavému postoju EÚ k neonikotinoidom..
Ani tomu, čo píšete: https://bugar.blog.sme.sk/c/490079/skratene-leto.html. Veľa slov a nič konkrétne nepoviete. Zahmlievania, „opatrnosti“, kalkulovania, vypočítavosti, kľučiek „šikovných“ politikov už bolo dosť. Možno to znie...
Prečo mladí, šikovní a životaschopní ľudia utekajú zo Slovenska? Nečudo. Krajina s rozsiahlou korupciou, rastúcimi cenami, zadlženosťou, nedôverou v štátne inštitúcie, nízkou vymožiteľnosťou práva...
Predstavte si, že vám niečo chýba. Zrak?!... Nie, nemusí to byť práve hendikep – slepota, ktorá sa tak často používa v metaforách.
S úžasom pozorujem tvár. Ústa! Ústa, chrliace slová - veľké, bezobsažné, prázdne... Čo mi pripomínajú? Nemôžem sa ubrániť, keď zavriem oči, vidím Slotu: Nehovorte luďom!... Pravica, ktorá sa označuje za pravicu...
Aj 26 rokov po revolúcii, ktorej som sa ako študentka zúčastnila, môžem konštatovať, že komunistické heslo: kto nekradne, okráda vlastnú rodinu - stále vládne v slovenskej spoločnosti.
Dnes o 5 minút 12 páni politici navrhovali sofistikované riešenia na problém nezamestnanosti. Nestačím sa čudovať, že ani jediný raz nezarezonovala hlavná príčina - nekvalitné vzdelanie,
Konečne ma začala politika baviť. Po dlhých nudných stereotypných správach a kauzách - kto zase koľko nakradol, začína byť pred voľbami opäť živo.
„Vy ste predĺžená ruka zlepenca. Vy ste zlepenec. Ste zlepenec, zlepenec, ....zlepenec!"... „A ste scientológ.... Ste scientológ a klamete!"... „Som z vás nervózny, áno, som z vás nervózny, ..." ospravedlňoval navonok svoje nezvládnuté emócie p. Fico dnes na TA3. Hystéria alebo strata súdnosti? Tak nejako by sa dal označiť tento agresívny útočný tón človeka na pokraji svojej politickej kariéry.
Vyhlásil dnes v Sobotných dialógoch p. Fico. Veď práve toho sa obávam, p. Fico..., že to máte už spočítané, pretože aj tento národ „s prázdnymi vreckami" nezabudol na niekdajší predvolebný slogan: „Do EÚ, ale nie s holým zadkom." Skutočne sme sa ocitli medzi krajinami s najnižšou životnou úrovňou, pričom o úrovni školstva, zdravotníctva či sociálnych služieb ani nehovorím. No podľa Vás všetko funguje. Ponúkate „stabilitu" jednej strany. Alebo útek od zodpovednosti? Vaše osobné ambície však paradoxne nastavia konfrontačné zrkadlo voličov, ktorí majú veľmi dobrú pamäť. Prehra politického lídra bude totiž prehrou celej strany.
Keby na mňa niekto útočil tak arogantným spôsobom ako p. Matovič v relácii Na telo, určite mu minimálne jednu strelím (aj keď to nebude jeho prvá facka na verejnosti). A tie argumenty, ach...! Hotové divadelné predstavenie pre plebs. Úbohej Zlatici Puškárovej prischla funkcia štatistu... Vraj, táto relácia sa nezaobíde bez emócií. No zdá sa, že práve o to ide. Na Slovensku. Posunúť politiku, ekonomiku, to najdôležitešie, čo by malo ľudí v právnom štáte zaujímať, do roviny – veď o nič nejde, veď je to len zábava!
Ako inak možno nazvať velikášske a fatálne premrštené plány po sláve a uznaní bažiacich politikov, ktorí sa rozhodli budovať, tentokrát nie najkrajšie zajtrajšky, ale športoviská. Aj občan so základným vzdelaním si vie spočítať, na čo má. Tak aký problém, pán Čaplovič? Na platy učiteľov niet a na olympiádu áno? Nehanbíte sa pozrieť učiteľom do očí? Ako inak nazvať tieto drzo-„smelé“ národné vízie než: športom k trvalej zadĺženosti a chudobe? Alebo receptom - ako čo najrýchlejšie znížiť vzdelanosť a toho, čo má ešte štipku rozumu vyštvať za hranice? Veď kto by už študoval v krajine s vybrakovaným ministerstvom?
„Je to nenormálne, čo robia!“.... „Ja som ušiel z Bratislavy, lebo je to nenormálne, čo robia!“... „Pán redaktor,.... ale pán redaktor, pán redaktor!“... Čakáte argumenty? Perspektívy? Logiku?... Dialóg? Márne. Pán Fico sa vrátil k svojmu teatrálnemu vystupovaniu – sľuby, frázy, klamstvá, skákanie do reči,... agresivita človeka, ktorý má jednoznačne monopol na pravdu.
Keď sa prváčik Jožko príde ospravedlniť, že nemá úlohu, lebo nevedel alebo zabudol, poviete si, že v jeho veku sa také výhovorky ešte dajú tolerovať. Moji študenti potvrdia, že u gymnazistov je to neprípustné. No keď čosi také vylási hlava štátu http://www.sme.sk/c/6459685/prezident-udelil-tituly-aj-proti-voli-ministra.html , musíte si položiť otázku, či „má všetkých päť pokope“! Navyše, po všetkých tých škandáloch s titulmi, keď je už verejnosť znechutená, mi to pripadá nielen ako nevhodný precedens či zdegradovanie kreditu krajiny, ale ako výsmech celému školskému systému.
Vyhlásil P. Kažimír v Sobotných dialógoch. Možno mal na mysli poslancov, ktorí po odhlasovaní nového príspevku daňových poplatníkov do eurovalu nevedeli vysvetliť, za čo vlastne hlasovali. Tak to chodí. Na Slovensku. Nemožno sa čudovať, že si môže veľký šéf na čele jedinej vládnucej strany s holubičím národom robiť, čo len chce. A určite mu to aj vyhovuje, ba s tým aj ráta.
„a dokonalá láska vyháňa strach." ( I Jn 4, 18). Strach poháňa dnešný svet. K deštrukcii. Skrýva sa za rozličné mená: kariéra, úspech, výkon, materiáne zabezpečenie, fyzická krása, čas... Náš čas je totiž vymedzený a najviac sa bojíme, že všetko nám uniká, že všetko stratíme, že nič nestihneme.
Aký obraz slovenského školstva vytvárate?... Ako môže nejaký učiteľ budovať kredit dôvery vo vzdelávací systém, keď sám minister práce nevie obhájiť svoj titul a nepamätá si názov svojej diplomovej práce? Veď je to smiešne! Celý svet sa nám musí smiať. Maďarský prezident P. Schmitt, ktorý čelil obvineniam z plagiátorstva svojej dizertačnej práce, odstúpil. U nás to zrejme nehrozí, dokonca p. Fico nemieni umožniť poslanecký prieskum na Univerzite M. Bela, ktorý by preveril diplom ministra práce a prípad odmietol preskúmať aj minister školstva D. Čaplovič, ako uvádza http://www.sme.sk/c/6366092/diplom-pre-richtera-skartovali.html
Aj keď mnohí trpia utkvelou predstavou o pravom opaku – všetko sa, vraj, dá kúpiť. Zdravie, Slnko, pohľad na hviezdy priamo z vesmírnej lode... Nespokojnosť má dnes v hrsti ľudské srdce a zatúlaná myseľ hľadá, kombinuje možnosti, ako si zobrať úver s výhodným úrokom a splátkami. Aby sme stihli všetko hneď, neváhame sa zadĺžiť, ba niektorí aj zapredať vlastnú dušu. No ako tvrdí R. D. Precht: „ Peniaze, konzum, moc a výhliadka dlhého života človeka neurobí šťastným“. (R. D. Precht: Kto som, Ikar 2009, s. 279)
